sabato 24 novembre 2007

RISPOSTA ALLA RABBIA DI UN EMIGRATO

...."Magra consolazione, i tempi cambiano, ma non cambia la prepotenza e l'ingiustizia. E' inutile lamentarsi, è come parlare ad un sordo. Si riconosce l'ingiustizia, ma non viene fatto niente per eliminarla. Contano solo i maledetti soldi e la posizione di forza.La forza non c'è, perciò ognuno agisca di conseguenza. Io ho deciso di abbandonare la Sardegna, come la Sardegna ha abbandonato me".
( Oronieddu )

Vedi articolo nella pagina precedente, sulla tirannia in Sardegna nei secoli scorsi, a cui fa riferimento.
RISPOSTA ALLA RABBIA DI UN EMIGRATO SULL' ATTUALE SITUAZIONE SARDA.
NOI COMPRENDIAMO BENE QUESTO STATO D'ANIMO MA LA VERA SOLUZIONE STA' NEL REAGIRE TUTTI INSIEME ALL'ATTUALE SITUAZIONE. TUTTI I SARDI HANNO GRANDI CAPACITA' COSI' COME CI INSEGNA LA VERA STORIA DEL POPOLO SARDO, E NON QUELLA CHE CI E' STATA INSEGNATA.
E' LA DISGREGAZIONE SOCIALE CHE CI SCONFIGGE. DOBBIAMO SUPERARE QUESTO SCOGLIO E UNIRCI PER METTERE IN PRATICA LE NOSTRE IDEE E FARE I NOSTRI MIGLIORI INTERESSI.FUGGIRE E' INUTILE PERCHE' L' ATTUALE SITUAZIONE SARDA E ANCHE ITALIANA TENDERA' A DIFFONDERSI ANCHE NEGLI ALTRI PAESI DEL MONDO, E' SOLO QUESTIONE DI TEMPO. DI FATTO STIAMO PARLANDO DEL CANCRO DELLA SOCIETA' MODERNA, QUINDI BISOGNA DEBELLARLO AL PIU' PRESTO.
NOI NON ABBIAMO NIENTE DA INVIDIARE AGLI ALTRI POPOLI POICHE’IL PIU' GRANDE CAPITALE STORICO CHE IL POPOLO SARDO ABBIA AVUTO E' STATO APPUNTO QUELLO DEL RISPETTO RECIPROCO E DELLA CAPACITA’ DI COLLABORARE TRA SARDI PROPRIO NEI MOMENTI PIU’ DIFFICILI. SONO STATI I COLONIZZATORI STORICI CHE HANNO DISTRUTTO QUESTE CAPACITA’ PER MEGLIO CONTROLLARCI METTENDO NOI SARDI GLI UNI CONTRO GLI ALTRI E PRIVANDOCI DI UNA DELLE RICCHEZZE PIU’ GRANDI CHE AVEVAMO, “IL CAPITALE SOCIALE CHE CONSENTIVA LA FIDUCIA NELL’ ALTRO E LA CERTEZZA DEL RISPETTO RECIPROCO, CHE PERMETTEVA LA REALIZZAZIONE DELLE IDEE E DEI PROGETTI DI OGNUNO SENZA L’INVIDIA E LA GELOSIA ATTUALI CHE MINANO OGNI BUONA INIZIATIVA. LA QUALITA’ DI QUESTO CAPITALE SOCIALE E’ L’ESSENZA CHE HA DETERMINATO L’ELEVATO GRADO DI SVILUPPO ED EVOLUZIONE DEI POPOLI PIU’ PROGREDITI AL MONDO.

mercoledì 10 ottobre 2007

CUMBIDADA A S’ ATOBIU A SUBA DE SA LINGUA SARDA

KENTZ’ E MERIS CUMBIDADA A S’ ATOBIU

PO LUNIS SU 15 DE MESI’ E LADAMINI (OTTOBRE)

A IS 7 DE MERI’ IN “SAPORI DI SARDEGNA”

A SUBA DE SA LINGUA SARDA.

MODERATORI: C. CUGUSI;

ARRELADORIS: ORESTI PILI, PERDU PERRA; ASSESSORA

ANTONIETTA MONGIU E PIETRO FOLENA.

RINGRAZIADA E SUSTENIDI, NON MANCHEISI.

domenica 7 ottobre 2007

LA VERA LIBERTA' E' UN DIRITTO DI TUTTI

LA VERA LIBERTA' E' UN DIRITTO INNATO DI TUTTI GLI ESSERI UMANI E QUINDI ANCHE DI NOI SARDI. POSSIAMO E DOBBIAMO ORGANIZZARE E PLASMARE IL NOSTRO FUTURO IN MANIERA TALE CHE GLI INTERESSI DI OGNUNO DI NOI SIANO QUELLI DI TUTTI. TUTTI DEVONO POTERSI RISPECCHIARE NELL' INTERESSE DEL SINGOLO QUANDO DA QUESTO SI TRAE UN BENEFICIO CHE NON SI LIMITA AL SINGOLO INDIVIDUO MA ABBRACCIA L' INTERA COLLETTIVITA'. TUTTO QUESTO ATTRAVERSO IL PIENO RISPETTO RECIPROCO DERIVANTE DALLA CONDIVISIONE DELL' INTERESSE STESSO.

mercoledì 3 ottobre 2007

CUMBIDATA A ANDARE A SU CUNTZERTU CONTRA TERMOVALORIZZATORE

CUMBIDATA A ANDARE A SU CUNTZERTU CONTRA TERMOVALORIZZATORE, SAPADU 6 DE CUSTU MESI A IS ORAS 17,30 IN PRATZA EX ENICHEM DE OTZANA - DE PIERO MARRAS, KENZE NEKE E ATEROS.
KENTZ' E MERIS RINGRATZIAT PRO SU CUMBIDU
E SA BONA INIZIATIVA FATTA DE PATRIOTUS
PRO ND' ISKIDARE SU POPULU NOSTRU DE SA COGLIONIZZAZIONE

domenica 30 settembre 2007

COMITATO "STATUTARIA ? NO GRAZIE"

KENTZ' E MERIS PARTECIPERA' AL COMITATO "STATUTARIA ? NO GRAZIE" CHE SI RIUNIRA' GIOVEDI' 4 OTTOBRE, ORE 18,30 IN SEDE CSS VIA ROMA 72 CAGLIARI.

sabato 29 settembre 2007

MANIFESTAZIONE CONTRO TERMOVALORIZZATORE, LUNEDI' 1 OTTOBRE

LUNEDI' MATTINA 1 OTTOBRE, ORE 9,30.
IL COMITATO "NO TERMOVALORIZZATORE", DI CUI FA PARTE KENTZ' E MERIS, TERRA'
SIT IN DI PROTESTA DAVANTI INGRESSO FORTE VILLAGE.

APPUNTAMENTO A CAGLIARI, LUNEDI' 1 OTTOBRE ORE 7,30 NEL PARCHEGGIO DI FRONTE A IPERMERCATO IN VIALE LA PLAYA.
KENTZ' E MERIS RIBADISCE SUA POSIZIONE PRO RACCOLTA DIFFERENZIATA.

mercoledì 26 settembre 2007

INCONTRO DIBATTITO SU STATUARIA

CONFRONTO SU STATUTARIA

Nel proprio circolo in via Baronia 13 a Cagliari, l' associazione culturale la Carovana della pace

con la collaborazione dell' associazione culturale KENTZ' E MERIS,

martedì 2 Ottobre ore 18 organizza una conferenza sul tema "Referendum sulla Statutaria".

Relatori on. Uras cons. reg. Rif. Com. e Giacomo Meloni segr. naz. CSS, seguirà dibattito.

venerdì 21 settembre 2007

COMINCIAMO A PROPORRE

COMINCIAMO DA SUBITO A FARE PROPOSTE; SU CONCETTI DA CHIARIRE, SU NUOVE IDEE DA FAR PRESENTE, SU INIZIATIVE DA INTRAPRENDERE, SU STRATEGIE DA METTERE IN ATTO, E SU QUALSIASI ARGOMENTO CHE POSSA ESSERE UTILE NEL PERSEGUIMENTO DEI MIGLIORI INTERESSI DI TUTTI I SARDI.

ORA BASTA, CON LA TRAPPOLA DEI PARTITI DI DESTRA O DI SINISTRA

E' ORA CHE CI ORGANIZZIAMO LIBERAMENTE A 360 GRADI, SENZA PIU' AVERE DUE BLOCCHI CONTRAPOSTI DI SARDI DI DESTRA O DI SINISTRA.
BASTA CON LA FALSA DEMOCRAZIA RAPPRESENTATIVA.
DA OGGI IN POI TUTTI I SARDI DEVONO ESSERE PROTAGONISTI DEL LORO FUTURO.

KENTZ' E MERIS

L' ASSOCIAZIONE KENTZ' E MERIS NASCE PER PERSEGUIRE E RAGGIUNGERE L'OBIETTIVO, DI LIBERARE I SARDI DA QUALSIASI FORMA DI SUDDITANZA.

PURTROPPO LE INGIUSTIZIE CHE I SARDI SUBIVANO NEI SECOLI PASSATI VENGONO SUBITE TUTTORA, ANCHE SE SOTTO UNA FORMA NUOVA.
NEL LEGGERE IL SEGUENTE PASSO VI RENDERETE CONTO DI COME CERTI PROBLEMI DEL PASSATO SIANO TRISTEMENTE ATTUALI.

Procurad' 'e moderare, Barones, sa tirannia,Chi si no, pro vida mia,Torrades a pe' in terra!Declarada e' già sa gherraContra de sa prepotenzia,E cominza sa passienziaIn su pobulu a faltare(1)Mirade chi est azzendendeContra de 'ois su fogu,Mirade chi no e' giogu,Chi sa cosa andat 'e veras;Mirade chi sas aerasMinettana temporale;Zente consizzada male,Iscultade sa 'oghe mia.(2)No apprettedas s'isproneA su poveru ronzinu,Si no in mesu caminuS'arrempellat appuradu;Minzi ch'es lanzu e cansaduE no nde pode' piusu;Finalmente a fundu in susuS'imbastu nd'hat a bettare.(3)Su pobulu chi in profunduLetargu fi' sepoltaduFinalmente despertaduS'abbizza ch'est in cadena,Ch'ista' suffrende sa penaDe s'indolenzia antiga:Feudu, legge inimigaA bona filosofia.(4)Che ch'esseret una inzaUna tanca, unu cunzadu,Sas biddas hana donaduDe regalu o a bendissione;Comente unu cumoneDe bestias berveghinasSos homines e feminasHan bendidu cun sa cria.(5)Pro pagas mizas de liras,E tale olta pro niente,Isclavas eternamenteTantas pobulassiones,E migliares de personesServint a unu tirannu.Poveru generu humanuPovera Sarda Zenia!(6)Deghe o doighi familiasS'han partidu sa Sardigna,De una manera indignaSi nde sun fattas pobiddas;Divididu s'han sas biddasIn sa zega antighidade:Però sa presente edadeLu pensat rimediare.(7)Nasche' su Sardu soggettuA milli cumandamentos;Tributos e pagamentosChi faghet a su SegnoreIn bestiamen e laoreIn dinari e in natura;E paga' pro sa pastura,E paga' pro laorare.(8)Meda innantis des sos feudosEsistiana sas biddas,Et issas fini pobiddasDe saltos e biddatones.Comente a bois, Barones,Sa cosa anzena es passada?Cuddu chi bos l'ha' dadaNon bos la podia' dare.(9)Non es mai presumibileChi voluntariamenteHappa' sa povera zenteZedidu a tale derettu;Su titulu 'ergo,est'infettu De infeudassione,E is sas biddas reioneTenen de l'impugnare.(10)Sas tassas in su prinzipiuEsigiazis limitadas,Dae pustis sunu istadasOgni die aumentende,A misura chi creschendeSezis andados in fastu,A misura chi in su gastuLassezis s'economia.(11)No bos balet allegareS'antiga possessione;Cun minettas de presone,Cun gastigos e cun penas,Cun zippos e cun cadenas,Sos poveros ignorantes,Derettos esorbitantesHazis forzadu a pagare.(12)A su mancu s'impleerentIn mantenner sa giustissia,Gastighende sa malissiaDe sos malos de su logu;A su mancu disaoguSos bonos poteran tenner,Poterant andare e bennerSeguros per i sa via.(13)Es cussu s'unicu fineDe dogni tassa e derettu,Chi seguru, e chi schiettuSutta sa legge si vivat;De custu fine nos privatSu barone pro avarissiaIn sos gastos de giustissiaFaghe' solu economia.(14)Su primu chi si presentatSi nominat offissiale,Fatta' bene o fatta' maleBasta non chirche' salariu:Procuradore o Notariu,O camareri o lacaju,Sia' murru o sia' bajuE' bonu pro guvernare.(15)Basta chi preste' sa manuPro fagher crescher sa rènta,Basta' chi fatta' cuntentaSa buscia de su Segnore;Chi aggiuet a su fattoreA crobare prontamente,E s'algunu es renitenteChi l'iscat esecutare.(16)A boltas, de podattariu,Guverna' su cappellanuSas biddas cun una manuCun s'attera sa dispensa.Feudatarïu, pensaChi sos vassallos non tenesSolu pro crescher sos benes,Solu pro los iscorzare.(17)Su patrimoniu, sa vida,Pro difender su villanu###Cun sas armas a sa manuChere' ch' iste' notte e die;Già ch' hat a esser gasie,Proite tantu tributu?Si non si nd'hat haer fruttuEs locura su pagare.(18)Si su barone non faghetS'obbligassione sua,Vassallu, de parte tua,A nudda ses obbligadu;Sos derettos chi ha' crobaduIn tantos annos passados,Sunu dinaris furadosE ti los deve' torrare.(19)Sas rentas servini soluPro mantenner cicisbeas,Pro carrossas e livreas,Pro inutiles servissios,Pro alimentare sos vissios,Pro giogare a sa bassettaE pro poder sa braghettaFora de domo isfogare.(20)Pro poder tenner piattos,Bindighi e vinti in sa mesa,Pro chi potta' sa marchesaSempre andare in portantina;S'iscarpa istrinta, mischina,La faghet andare a toppu,Sas pedras punghene troppuE non pode' camminare.(21)Pro una litera soluu vassallu, poverinu,Faghe' dies de caminuA pe', senz'esser pagaduMesu iscurzu e isporzadu,Espostu a dogni inclemenzia;Eppuru tene' passienzia,Eppuru deve' cagliare.(22)Ecco comente s'implea'De su poveru su suore!Comente Eternu Segnore,Suffrides tanta ingiustissia?Bois, divina Giustissia,Remediade sas cosas,Bois da ispinas, rosasSolu podides bogare.(23)O poveros de sas biddas,Trabagliade, trabagliade,Pro mantenner in zittadeTantos caddos de istalla,A bois lassan sa palla,Issos regoglin su ranu:E pensan sero e manzanuSolamente a ingrassare.(24)Su Segnor FeudatariuA sas undighi si pesa':Da e su lettu a sa mesa,Da e sa mesa a su giogu;E pustis pro disaoguAndat a cicisbeareGiompend'a iscurigareTeatru, ballu, allegria.(25)Cantu differentementeSu vassallu passa' s'ora!Innantis de s'auroraGià es bessidu in campagna;Bentu o nie in sa muntagnaIn su paris, sole ardente.O poverittu! comenteLu podet agguantare?(26)Cun su zappu e cun s'araduPelea' tota sa die,A ora de mesu dieSi ziba' de solu pane.Mezzus paschidu e' su caneDe su Barone, in zittade,S'es' de cudda calidadeChi in falda solen portare.(27)Timende chi si reformentDisordines tantu mannos,Cun manizzos et ingannosSas Cortes hana impedidu;Et isperdere han cherfiduSos patrizios pius zelantes,Nende chi fin petulantesE contra sa Monarchia.(28)Ai cuddos, ch'in favoreDe sa patria han peroradu,Chi s'ispada hana 'ogaduPro sa causa comune,O a su tuju sa funeCherian ponner, meschinos!O comente a GiacobinosLos cherian massacrare.(29)Però su Chelu ha' difesuSos bonos visibilmenteAtterradu ha' su potente,E i s'umile esaltadu.Deus, chi s'es declaraduPro custa patria nostra,De ogn'insidia bostraIsse nos hat a salvare.(30)Perfidu feudatariu!Pro interesse privaduProtettore declaraduSes de su Piemontesu.Cun issu ti fist' intesuCun meda fazilidade;Isse pàpada in zittade,E tue in bidda a porfia.(31)Fi' pro sos PiemontesosSa Sardigna una cucagna;Che in sas Indias s'IspagnaIssos s'incontrant inoghe;Nos alzaia' sa 'ogheFinzas unu camareri;O plebeu e cavaglieri,Si deviat umiliare.(32)Issos da e custa terraCh'hana 'ogadu miliones.Benian senza calzonesE si nd'andaian gallonados.Mai ch' esserent istadosChi ch'ana postu su fogu!Malaitu cuddu loguChi creia' tale Zenia!(33)Issos inoghe incontrànaVantaggiosos imeneos,Pro issos fin sos impleos,Pro issos fin sos onores,Sas dignidades mazoresDe cheia, toga e ispada:E a su sardu restàdaUna fune a s'impiccare.(34)Sos disculos non### mandànaPro castigu e curressione,Cun paga e cun pensione,Cun impleu e cun patente.In Moscovia tale zenteSi mandat a Siberia,Pro chi morza' de miseria,Però non pro guvernare.(35)Intantu in s'isula nostraNumerosa giuventudeDe talentu e de virtudeOzïosa la lassàna;E si alguna nd'impleànaChirchaian su pius tontu,Pro chi lis torrat a contuCun zente zega a trattare.(36)Si in impleos subalternosAlgunu sardu avanzàdaIn regalos no bastàdaSu mesu de su salariu,Mandare fi' nezessariuCaddos de casta a Turinu,E bonas cassas de binu,Canonau e malvasia.(37)Tirare a su PiemonteSa prata nostra e i s'oroEs de su guvernu insoroMassima fundamentale.Su regnu, ande' bene o male,Non lis importat niente,Antis crên incumbenienteLassarelu prosperare.(38)S'Isula hat arruinaduCusta razza de bastardos;Sos privilegios sardosIssos nos hana leadu;Da e sos Archivios furaduNos hana sa mezzus pezzas,E che iscritturas bezzasL'has hana fatta' bruiare.(39)De custu flagellu, in parte,Deus nos ha' liberadu;Sos sardos ch'ana 'ogaduCustu dannosu inimiguE tue li ses amigu,O sardu barone indignu;E tue ses in s'impignuDe nde lu fagher torrare!(40)Pro custu, iscaradamente,Preigas pro Piemonte.Falsu! chi portas in fronteSu marcu de traitore,Fizas tuas tant'honoreFaghent a su furisteri,Mancari sia' basseri,Basta chi sardu no sia'.(41)S'accas'andas aTurinu Inie basare dèsA su Ministru sos pes,E ates su ..., giá m'intendes,Pro ottenner su chi pretendesBendes sa patria tua,E procuras forsi a cuaSos sardos iscreditare.(42)Sa buscia lassas inie,Et in premiu nde torrasUna rughitta in pettorras,Una giae in su traseri:Pro fagher su quarteriSa domo has arruinadu,E titulu has acchistaduDe traitore e ispia.(43)Su Chelu no lassa' sempreSa malissia triunfare;Su mundu dê' reformareSas cosas ch' andana male;Su sistema feudaleNon pode' durare meda,Custu bender pro monedaSos pobulos, dê' sensare.(44)S'homine chi s'imposturaHaia' già degradadu,Pare' chi a s'antigu graduAlzare cherfa' de nou:Pare' chi su rangu souPretenda' s'humanidade ...Sardos mios, ischidadeE sighide custa ghia.(45)Custa, pobulus e' s'oraD'estirpare sos abusos!A terra sos malos usos,A terra su dispotismu!Gherra, gherra a s'egoismu!E gherra a sos oppressores,Custos tirannos minoresEs prezisu umiliare.(46)Si no, calchi die a mossuBo nde segade' su didu,Como ch'e' su filu ordiduA bois toccat a tessere;Minzi chi poi det essereTardu s'arrepentimentu;Candu si tene' su bentu:Es prezisu bentulare.